You are hereMoja cesta do Kanady

Moja cesta do Kanady


By CyMet - Posted on 12 August 2017

V pondelok ráno 31. 7. 2017 okolo 7.00 sme dorazili na Viedenské letisko. Pretože som mal vybavené aj elektronické palubné lístky, tak som len potreboval bežnú pohraničnú kontrolu. Let do Frankfurtu bol bez problémov za 90 minút. Vo Frankfurte všetko prebiehalo štandardne. Lenže pri nástupe do lietadla mi povedali, že mám neplatnú elektronickú registráciu pre Kanadu a nesmiem nastúpiť.  Aj keď som im vysvetľoval, čo sa pri registrácii stalo, že mi nechcela akceptovať písmená BB z môjho pasu, nepomohlo to. Takže som zostal trčať na letisku a v hlave zmätok, čo urobiť.

Prvé som si musel zohnať svoju veľkú batožinu. Ale ako? Tak som šiel na informácie spoločnosti, ktorou som mal letieť do Vancouveru. Tam ma poslali o poschodie nižšie. Medzitým som musel riešiť elektronickú registráciu pre Kanadu. Lenže problém bol v tom, že som nemal kreditnú kartu. Našťastie som si všimol, že na letisku sa dá eTA pre Kanadu vybaviť za hotové.  Namiesto 5 Eur ma to však stálo 60 Eur.  Dobre, mal som konečné platnú registráciu pre Kanadu.

Teraz som potreboval nový lístok do Kanady. Ten mi našťastie našli v tzv. last minute air tickets. Letenka ma stála  1460 Eur.  Ešte, že som mal tvrdé hotovostné rezervy. Komplikáciou však bolo, že mám letieť cez USA - Chicago. Aj tam som si musel vybaviť elektronickú registráciu pre vstup do USA. Aj to sa podarilo.

Keď už som mal novú letenku do Kanady, začal som zháňať batožinu. Bola tam, kam ma poslali. Pri otvorení som však zistil, že sa mi rozbili fľaštičky s Algifenom. Len jedna to prežila. Tak som si to trochu očistil a kufor zavrel. Lenže bolo asi 17.00, ja som mal všetku batožinu na vozíku a let bol až o 8.00 ráno v utorok. Podarilo sa mi zabezpečiť si palubné lístky na let do Chicaga a Vancouveru,  ale batožinu som mal stále so sebou, čo bola najväčšia otrava, hlavne čo s veľkým kufrom. Uvažoval som, či si nájsť nejaké ubytovanie. Nakoniec som si len nakúpil dosť jedla a rozhodol sa, že tú noc na letisku nejak vydržím. Do polnoci som sa díval na prílety a odlety lietadiel a modlil sa, aby mi prešla dlhá chvíľa. Po polnoci som si našiel miesto, kde som si mohol ľahnúť a trochu pospať.

V utorok ráno o 4.00 sa mi už spať nechcelo. Zrazu ma chytili kŕče a musel som asi 4 krát na WC. Okolo 5.30 som čakal na odbavenie batožiny. Brucho ma hrozne bolelo a nevedel som, či to nevzdám. Po modlitbe a štvrť hodine sa brucho umúdrilo. Pri vybavovaní batožiny mi poradili, aby som hneď šiel cez colnú a bezpečnostnú kontrolu, lebo do USA sú veľmi prísne prehliadky. Aj to sa podarilo.

Let do USA trval 9 hodín. Vedľa mňa sedel akýsi podnikateľ z Južnej Afriky a bol celkom zhovorčivý. Tak som začal oprašovať Angličtinu.

Po prílete do Chicaga som mal len 2 hodiny na pasovú a colnú kontrolu. Lenže na pasovú kontrolu bola taká dlhá rada, že som si myslel, že to lietadlo nestihnem. Našťastie po pasovej kontrole sa colná kontrola nenaťahovala. Veľký kufor som musel znovu odovzdať letovému personálu. Pani z personálu mi povedala: Páter, pomodlite sa za Marsiu. A kufor bol vybavený.

Pred vstupom do odletového miesta som musel absolvovať opäť pasovú a bezpečnostnú kontrolu. Tá bola ešte tvrdšia než na letisku vo Viedni alebo Frankfurte. Dokonca sme si museli vyzuť topánky, tie dať do košíčka, či v nich nemáme nejakú výbušninu. No ako za komunizmu.

Let do Vancouveru trval len 4 hodiny a tiež som mal zhovorčivých spolucestujúcich. Vedľa mňa sedel akýsi manželský pár z Pensylvánie. Aspoň rýchlejšie ubehol čas.

Po prílete do Kanady som čakal, že pasová kontrola bude trvať celú večnosť ako v Chicagu. Bol som však milo prekvapený. Všetko prebehlo veľmi rýchlo a kanadskí  úradníci boli veľmi nápomocní. Po prevzatí veľkého kufra som ešte musel vybaviť víza. Milo ma prekvapili. Hneď sa ma ujali a pýtali sa, čo potrebujem. Za 20 minút bolo všetko vybavené. Dostal som turistické víza na 2 roky s poznámkou, že môžem pracovať pre arcidiecézu Vancouver.

letisko

Pri výstupe z letiska ma čakala 5 členná uvítacia delegácia. Otec Juraj, ktorý pochádza z Oslian, 2 ženy a 2 chlapi. Dokonca som dostal aj kyticu kvetov.

pred letiskom

Po fotení sme sa odviezli na faru. V kostolíku sme sa pomodlili a poďakovali za šťastný prílet do New Westminsteru.

v kostole

Pojedli sme a začali organizovať veci na ďalší deň. Po sprche som totálne vyčerpaný zaľahol a šiel spať.

P. Rastislav Kršák, SVD

Navigation